Tatry (poľ. Tatry) sú krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti.
Tatry sa nachádzajú v severnej časti Slovenska na hranici s Poľskom. 3/4 územia Tatier ležia na Slovensku. Tatry sú jediným pohorím Karpát, ktoré majú alpínsky ráz. Sú najvyšším pohorím celého karpatského oblúka s 25 štítmi vyššími než 2 500 m n.m. Z geologického hľadiska sa tu dajú rozlíšiť tri hlavné „stavebné“ jednotky: kryštalinické jadro, sedimentárny obal pohoria a flyšová výplň priľahlých zníženín. Hlavná časť Tatier je dielom vody resp. ľadovcov. Územie Tatier patrí k úmoriu Čierneho mora (rieka Váh) a Baltického mora (Dunajec či Poprad).
Hlavný hrebeň Tatier má dĺžku 26 km a ťahá sa od Ľaliového sedla (1 947 m) na západe po Kopské sedlo na východe (1 749 m). Jeho najzápadnejším vrcholom je Svinica (2 301 m), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m), z ktorého je vidieť až do Poľska, či panorámu Troch koruniek v Pieninách. Z hlavného tatranského hrebeňa vybiehajú rázsochy. Na juh smeruje päť hlavných rázsoch, na sever len dve.
Tatry sa delia na 2 geomorfologické podcelky a následne tieto geomorfologické časti:
Východné Tatry ležia prevažne v regióne Spiš, Západné Tatry na Liptove a Orave. Hranicou medzi Západnými a Východnými Tatrami je Dolina Suchej vody v Poľsku a Tichá dolina na Slovensku.
Na území Tatier ležia dva národné parky:
Najvyšším vrcholom Tatier je Gerlachovský štít (2 654,4 m n.m.). Ďalšími vrcholmi sú Lomnický štít (2 633,9 m n.m.), Ľadový štít (2 627 m n.m.), Malý Ľadový štít (2 623 m n.m.), Zadný Gerlach (2 616 m n.m.) a iné. Voľne prístupné po turistických chodníkoch sú vo Východných Tatrách:
Na Gerlach, Vysokú (2 547 m), Ľadový či Lomnický štít sa dá ísť len v sprievode horského vodcu.
V Západných Tatrách sú prístupné tieto štíty:
a mnoho iných menších štítov. Hoci sú Zapadné Tatry menšie ako Vysoké, netreba ich podceňovať. Výstupy sú rovnako náročné a rovnako krásne.
Tatranské doliny sú protipólom tatranských hrebeňov. V Tatrách ich je asi 30.